Riadená strela

 Za posledných 24 rokov by sa patrilo spraviť rekapituláciu!

„Po 24 rokoch môžeme konštatovať, že občania môžu slobodne prejaviť svoj názor na problémy, ktoré už 24 rokov sľubujú vyriešiť politici.“

Zdroj: http://nazory.pravda.sk/kresba/clanok/299629-gasparec-18112013/
Gašparec, 18.11.2013

 V – NR SR bolo schválených toľko kontroverzných zákonov, že ak by som ich chcel pripomenúť všetke, tak tento blog by mal najmenej 5 strán, ale za všetky vyberám aspoň ten „o liekoch a zdravotníckych pomôckach a Zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. V histórii slovenského zdravotníctva ide bezpochyby o najkontroverznejšie zákony vôbec. Ide bezpochyby o prvé zákony, pod ktorými nie je podpísaný ani jeden jediný odborník a ich autorský pôvod je a zrejme aj ostane veľkou neznámou.“

„K obom zákonom bolo vznesených spolu viac ako 2000 pripomienok z kategórie zásadných a v zásade možno konštatovať, že proti prijatiu zákonov vystúpila celá spoločnosť.“ Zdroj: http://www.adcc.sk/aktuality/379/kontroverzne-zakony-boli-schvalene.html

Nie menej kontroverzný zákon – aspoň pre mňa – je ten, ktorým sa nariadilo celodenné svietenie! /Cestný zákon (č. 8/2009 Z. z.). schválený vo februári 2009/

Tento nový cestný zákon vstúpil do platnosti od 1. februára 2009 a bol doplnení možnosťou používať na vozidlách tzv. denné prevádzkové svietidlá.  

Lenže občas je viditeľnosť automobilu výrazným problémom, tá sa ročne podpíše pod množstvo nehôd a napriek pozitívnym trendom v znižovaní úmrtí na cestách je počet každoročných obetí značne alarmujúci.

Rakúšania na rozdiel od nás povinnosť celodenného svietenia zrušili vo februári 2008, lebo podľa štúdii im zavedenie celodenného svietenia želané výsledky v bezpečnosti na cestách neprinieslo a viac sa hovorilo o negatívnych aspektoch celodenného svietenia. Proti povinnosti sa postavil i rakúsky automobilový klub ÖAMTC.

Klub tvrdil, že celodenné svietenie prispieva k nižšej viditeľnosti motocyklistov, cyklistov ale aj chodcov, lebo veľké množstvo svetla znižuje pozornosť vodičov a núti ich zameriavať sa najmä na zdroje svetelných lúčov a tak ignorujú ostatné prvky cestnej premávky.

Celkom „zaujímavé obdobie“ bolo aj v roku 1994 o ktorom sa píše tu: http://www.sme.sk/c/2108497/tandem-meciar-lexa-o-vzniku-a-fungovani-politickej-symbiozy-vyssieho-typu-2-privatizacia-az-do-konca.html Zdroj informuje: „Vo februári 1994 sa druhá Mečiarova vláda stala výrazne menšinovou. S Moravčíkom a Romanom Kováčom jej odišli ďalší desiati poslanci. Vo vzduchu bolo cítiť skoré odvolanie premiéra i jeho kabinetu. A práve v tomto povetrí sa začalo privatizácii neuveriteľne dariť. Za jediný mesiac vláda schválila 45 projektov. Konala nielen rýchlo, ale aj proti mnohým zásadám – morálnym,  právnym i politickým.“ Viac tu: http://www.sme.sk/c/2108497/tandem-meciar-lexa-o-vzniku-a-fungovani-politickej-symbiozy-vyssieho-typu-2-privatizacia-az-do-konca.html#ixzz2l1csTu6V

Zaujal ma aj ďalší kontroverzný zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý bol prijatý 24. augusta 1994 – „Zákon predpokladá u ľudí univerzálny súhlas s darcovstvom telesných orgánov. Zákon bol u nás prijatý bez verejnej diskusie a verejnosť sa o ňom dozvedela len na základe náhodnej kauzy vyvolanej pozostalými darkyne.“ Zdroj: http://www.zpd.sk/index.php?option=com_content&task=blogsection&id=16&Itemid=72&limit=10&limitstart=20

Avšak hádam najvýstižnejšie sa o politickej minulosti vyjadril Jozef Majský v rozhovore pre: http://www.topky.sk/cl/100535/1368799/Majsky-o-stretnuti–na-ktorom-si-rozdelili-podnikatelia-a-politici-krajinu–Nasledovala-rabovacka-

Jozef Majský, okrem iného prehovoril aj o temných časoch privatizácie. Podľa neho po zmene politického systému a vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa rozhodnutím vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara začala vytvárať vlastná kapitálová vrstva. Tí, čo boli pri moci zistili, že nastal pravý čas zbohatnúť, čas Klondaiku a tak to aj dopadlo, vraj málokto bol na podnikanie pripravený. A nikto nemal peniaze.

Podľa Majského, celé to začalo v Prešove. Tam sa stretli politici a podnikatelia, aby si „rozdelili krajinu.“

 „Ivan Lexa bol vtedy poverený vedením ministerstva privatizácie. Na tomto stretnutí sme všetci vlastne hľadali spôsob, ako to celé urobiť. Zhodli sme sa na tom, že nie je možné žiadať od nových majiteľov za jednotlivé podniky také sumy, akú mali hodnotu. Vtedy nemal na Slovensku nikto také obrovské peniaze“. Podľa neho bolo vtedy veľa takých, ktorí si povedali, sme pri koryte, prečo by sme nechávali fabriky druhým. „A takto postupne si majetok štátu rozchytávali aj ľudia z nižších politických štruktúr. Pravda je, že tie štátne podniky začali takmer rabovať. Ak podnik pred dvomi tromi rokmi zarobil sto miliónov, čakali, že im zarobí rovnaké peniaze. Zrazu však zistili, že nemajú odbyt, že nemajú ľudí. No a stalo sa, že 60 až 80 percent podnikov  išlo do konkurzu.“

Majský prehovoril aj o mafii, ktorá mala zálusk na niektoré firmy a tá vtedy mala veľký vplyv. Podľa neho to bolo obdobie, keď sa všetci stretávali so všetkými, kto s kým  potreboval – politici s podnikateľmi, policajti s mafiánmi, mafiáni s politikmi  a pod. „Určite mafia s politikmi na ostrie noža nebola, skôr si pomáhali. Podsvetie  takto napríklad dostalo Bratislavské mraziarne a mnohé ďalšie podniky.“

Majský nevynechal ani Východoslovenské železiarne (VSŽ). Myslí si, že kvôli privatizácii železiarní nás „vydierali“ Američania, ak ich vraj nedostanú, tak nedostaneme sa do EÚ a NATO. Mečiar povedal, že VSŽ im nedá a potom ich dostal Alexander Rezeš.

Majský však tvrdí aj to, že skazou HZDS bolo to, že sa na túto fabriku napojilo veľa ľudí, ktorí zbohatli cez rôzne firmy a tie potom začali pre VSŽ  pracovať.  „Všetky boli previazané s HZDS a všelijakými ich sympatizantmi. No a takto vo veľkom začali rozkrádať VSŽ. A hoci tie mali aj stámiliónové zisky, nevládali bankám zaplatiť päť miliárd naraz a ešte aj všetky výdavky navyše. Tak sa jedného dňa rozhodlo, že banka IRB bude financovať fabriku a riaditeľom IRB bol pán Tkáč, dnešný predseda J&T. Ten, keď sa dozvedel, čo sa má udiať, presunul svoje bankové podnikanie do Prahy. Nuž a takto sa tam začal tvoriť kapitál pre J&T a Rezeša, hoci VSŽ začali z IRB aj financovať..bolo jasné, že o rok skončí. Vyberie ju do sucha a z banky nezostane nič“. (Viem o čom hovorí a môžem to len potvrdiť, totiž celý život som vo VSŽ pracoval).