Na zber húb chodievam do lesa už od začiatku mája. Pochopiteľne nie každý deň a najmä nie v takom prípade, keď sa z lesa vrátim s prázdnym košíkom. (V takom prípade si už dávam dvoj až trojdňovú pauzu)
Začiatkom tohto týždňa som sa znovu vybral na „moje miesta“, ale takisto nič svetoborné som nenašiel – iba štyri sucho hríby a dve bedle jedlé. (Sucho hríby som si hneď po návrate z lesa trochu podusil vo vriacej vode a potom som ich pridal do praženice na doružova opečenej cibuľke, takže od zimy nastala aspoň nejaká zmena na jedálnom lístku. Musím priznať, že bedle jedle som dlhé roky vôbec nezbieral, niekto nám už ako malým chlapcom narozprával varovania o týchto hubách, že to sú skoro také ako zelené muchotrávky a že ich konzumácia je dosť nebezpečná. (No a my sme tomu uverili). V dospelosti som však stretával veľa hubárov, ktorí medzi svojimi úlovkami nosievali aj bedle jedlé, od nich som sa dozvedel, že tieto huby sú veľmi chutné, najmä ak sa vysmažia na oleji a mierne osolia. Párkrát som to vyskúšal a musím povedať, že neboli zlé, ale najviac chutili mojej mladšej dcére, takže aj tie dve bedle som zaniesol dcére, ktorá si ich okamžite hodila na panvicu.
Včera večer som začal zvažovať, že aj dnes ráno sa predsa len znovu vyberiem na huby – na tie moje miesta, ktoré sú iba zopár kilometrov vzdialené od Košíc. V priebehu týždňa som sa totiž stretol s niektorými známymi, ktorí sa mi pochválili, že v okolí Ružína nazberali krásne dubáky….
Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov som bol takým vášnivým hubárom, že spolu s mladším bratom sme neváhali nasadnúť do auta a prejsť za nimi aj 50 až 100 kilometrov, ale čím viac stúpala cena pohonných hmôt, tak aj náš hubový ošiaľ sa skracoval a najmä v poslednej dobe už to riešim tak, že na tie moje miesta idem bicyklom až k chatovej osade a tam si nechávam (u jedných dobrých ľudí) môj bicykel zaparkovaný na ich dvore.
Dnes skoro ráno som si ešte narýchlo na internete prečítal správy a informácie z niektorých denníkov a v jednom nemenovanom košickom denníku ma upútal tento titulok: „Sezóna sa začína, dubáky už rastú aj pri Košiciach“ – nechcel som strácať čas čítaním celého článku lebo som veril, že ak píšu, že už rastú aj pri Košiciach, tak bol by v tom čert aby už nerástli aj na mojich miestach….
V mojom prípade však najviac zabrala táto fotografia:
Tá ma jednoducho dostala a už som ani nemusel čítať článok, rýchlo som zobral košík a šliapol do pedálov. Lenže k lesu som dorazil o 5:30 a na stanovišti na ktorom hubári nechávajú odstavených svojich štvorkolesových tátošov, už boli zaparkované 3 vozidla, tak som si v duchu povedal, že predsa len som aj ja mal isť na tie huby autom, lebo po tých hubároch už sotva niečo nájdem. (Najmä, keď som už zhruba polhodiny išiel lesom a nič som nenašiel, cestu mi však skrížili dvaja hubári z ktorých jeden už mal takmer plný košík nádherných dubákov a ten druhý hubár ich mal síce v plastovom vedre a o čosi menej, ale boli rovnako pekné ako tie, ktoré mal ten prvý vo svojom košíku. Povedal som si, bol by v tom čert, aby som aj ja niečo nenašiel a hoci som sa ponevieral ešte ďalšie dve a pol hodiny takmer po tých istých miestach, ako tí dvaja hubári, tak ani moje úsilie nevyšlo nazmar a toto je môj úlovok:
Musím však spomenúť, že na to druhé miesto („moje“) by som sa ani nevybral lebo od toho prvého miesta je vzdialené vyše 7 km a je potrebné stúpať do kopca, No na tom mojom prvom mieste som našiel jedného maličkého dubáčika, ktorý je tu aj na snímke:
a tak som si povedal, že ak už sa tu niečo rysuje, tak na tom druhom mieste určite bude viac dubákov. Tam ich totiž bolo vždy viac, ako na tom prvom mieste.
Takže takmer po 3 mesiacoch som konečne prišiel z lesa domov s tým pocitom, že to nebola márna prechádzka lesom….
Chápem vašu nedočkavosť, pokiaľ sa pýtate, kde sú tie dve, ktoré spomínam v titulku blogu, ktoré zablúdili v lese?! Takže vážení čitatelia tu ich máte:
Ledva som ich zbadal, čupeli pod koreňom stromu tak, že ich takmer bolo potrebné hľadať s lupou ako Scherlokholms, ale povedal som si, že ich už tam nenechám (lebo ak aj povyrastú, tak napriek tomu ich tam asi nik nenájde a potom ich nakoniec aj tak červy „prešpikujú“). Nakoniec som dobre urobil, lebo napriek tomu, že boli také mladé a na prvý pohľad vyzerali celkom zdravé, tak doma pri ich krájaní som zistil, že o túto pochúťku sa so mnou podelili už červy, ktoré tu matku s dieťaťom (už za ten krátky čas ich rastu), už ich stihli napadnúť.
P.S
Vyskúšal som to tak napísať, ako to robí bulvár, ktorý najmä v poslednom období pomerne dosť často na Zoznam.sk uvádza podobné titulky, aký som použil ja, ale článok je už podstatne o niečom inom, a v takom prípade čitateľ celkom pochopiteľne očakáva úplne niečo iné, než to, čo je napísané v titulnej vete. 😀
Celá debata | RSS tejto debaty