Slušnému človeku, ktorý má aspoň kúsok svedomia sa musí dvíhať žalúdok pri takých argumentoch, keď sa politici bránia tým, že postupovali resp. postupujú podľa zákona.
Zhodou okolnosti som si včera večer pozrel nemecký film z roku 2008 na kanály Film +.
Film bol natočený podľa skutočnej udalosti – je to príbeh mladej ženy, ktorá sa kvôli zamestnaniu prihlásila do služieb SS za dozorkyňu väznených žien a deti v koncentračných táboroch. Tie dozorkyne sa až tak prísne držali vtedajších zákonov, že počas leteckého bombardovania zamkli ženy a deti v kostole, ale aj na ten dopadla bomba a kostol začal horieť, no aj napriek tomu tie dozorkyne kostol neodomkli a až na jedno malé židovské dievča tam všetci zaživa uhoreli. Dozorkyne sa báli, že keď im tie dvere odomknú a tí väznení ľudia sa im rozpŕchnu tak potom by ich mohli esesáci stíhať za porušenie zákona, že ich neustrážili. 🙁
Táto udalosť sa stala v roku 1944, ale po vojne sa koncom 50 tých rokov konal proces s tými dozorkyňami – žalobkyňou na ňom bola tá dievčina, ktorá vtedy zostala nažive.
Na tomto procese sa veľmi dobre prejavil charakter obžalovaných dozorkýň. Tá, ktorá bola hlavnou postavou filmu – malá výčitky svedomia a pred porotou priznala, že je vinná – tie ostatné 5 či 6 dozorkýň túto situáciu ihneď využili a práve ju začali obviňovať, že ona bola tou, čo ich písomne prinútila aby neurobili nič pre záchranu tých žien a deti, dokonca tento papier predkladali súdu. Sudca dal predložiť obžalovanej žene papier a pero aby napísala niekoľko slov, aby mohol grafológ potvrdiť, pripadne vyvrátiť, že tento list skutočne ona napísala, ale ona to odmietla a trvala na tom, že ona ten list písala.
Odsúdili ju na doživotie a tie ostatné boli odsúdené stráviť za mrežami väznice iba 4 roky….
Pointa však spočíva v tom, že po 20 rokoch ju chceli za dobre správanie z väznice prepustiť, ale ona sa týždeň pred prepustením vedome v svojej cele obesila, a až potom vyšlo najavo, že ona počas vojny bola absolútnym analfabetom…..
P.S.
Keď sa človek nad tým vážne zamysli, tak si nemôže odpustiť poznámku, že ľudstvo sa z vojny nepoučilo a 68 rokov po vojne sa väčšina obyvateľstva necháva vodiť za nos zákonmi, ktoré si schválili ich „demokratickí zvolení“ tvorcovia zákonov. A preto aj na Slovensku pribúda mnoho nespravodlivých udalosti, v nejednom prípade podobných tomu z druhej svetovej vojny a to len preto, že platia zákony, ktoré sú…….