Máme šikovných a múdrych ľudí, ktorí našej krajine robia dobré meno po celom svete a môžeme byť právom hrdí a veľmi pyšní, že máme aj takých ľudí. Niektorí z nich dokázali tromfnúť dokonca aj Japoncov tými svojimi vynálezmi.
Väčšinou to býva tak, že tými najznámejšími ľuďmi sú športovci, lebo tí sú najčastejšie vídaní, či už na svetových alebo olympijských súťažiach, ale nie sú to len oni, existujú aj takí jednotlivci o ktorých sa príliš nehovorí, ale poniektorí z nich zviditeľnili Slovensko vo svete možno viac ako tí najšpičkovejší športovci, ktorými sú trebárs tenisti, kulturisti, hokejisti, vodní slalomári, lyžiari, alebo niektorí futbalisti. (Samozrejme netreba zabúdať aj na takých cyklistov, akým je Peter Sagan).
No už aj v bývalom (totalitnom) režime sa niektorí Slováci dokázali blysnúť pred svetom dobrým patentom. Takým bol napr. aj Bartolomej Janek, ktorý svojim vynálezom reduktora (prevodovky) pre roboty zaskočil aj Japoncov. Jeho vynález je aj medzinárodne patentovaný.
„Pán Janek sa zameriaval najmä na odstraňovanie nedostatkov robotov používaných pri montážnych linkách. Ich hlavným problémom boli zlé dynamické vlastnosti, nepresnosť pri práci a komplikácie pri ich polohovaní. Na odstránenie týchto problémov bolo potrebné vyvinúť nový typ ložiskového reduktora“ – ktorému sa pán Bartolomej začal venovať ešte v roku 1985, keď začal vyvíjať nový druh ložiskového reduktora. Trvalo mu to dva roky. Všetky náklady si hradil sám a skúšal to doma v garáži.
Zdroj: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295327-slovenska-suciastka-na-roboty-zaskocila-aj-japoncov/
Pri tejto príležitosti som si spomenul na televízny seriál Jaroslava Ditla – Inžinierska odysea, ktorý bol natočený v roku 1979 a ktorý sme my skôr narodení s napätím sledovali ešte v období 80tých rokov 20 storočia. V tom seriály bolo perfektne poukázané nato, akým spôsobom sa dokážu Japonci veľmi rýchlo etablovať, respektíve ako dokážu napodobniť výrobu súčiastky alebo stroja, ktoré vymyslela a vyrobila nejaká iná krajina, a keď si tá krajina v predstihu nezabezpečila autorské práva, tak Japonci si to okamžite zariadili tým spôsobom, že papierovo boli oni tí, čo ten vynález vymysleli. (Samozrejme toto bol iba vymyslený seriál Jaroslava Ditla v ktorom sa vyvíjali moderné tkáčske stroje, ale aj tento prípad potvrdzoval to, že pri akomkoľvek vynáleze bolo potrebné myslieť v prvom rade na jeho zabezpečenie a to tým spôsobom, že bolo potrebné požiadať oficiálne úrady o udelenie patentu na vynález).
Čo k tomu dodať? Asi len toľko, že Slováci nie sú takí sprostí, ako si to o nás mnohí myslia, na škodu veci bolo len to, že v minulosti sa niektoré nové nápady nedocenili tak ako mali a potom to niekto „šikovnejší“ dokázal vo svete zužitkovať. Ale aj v dnešných časoch je to žiaľ podobné. Pechoríme sa za tými zahraničnými investormi a výskumné a vývojové ústavy sa rozpadli, vysoké školy a univerzity technického zamerania majú nedostatočnú finančnú podporu, (najmä vedecký výskum a vývoj na nich)… a to všetko na úkor všelijakých vymyslených vraj dedinských VŠ s pochybnou technickou orientáciou… 🙁
Podobne ako v predošlých prípadoch sa to potvrdzuje aj tým, že Slovenky sa skutočne radia medzi najkrajšie ženy na svete. Dokazuje to historický úspech, keď na svetovej súťaži získala až tri tituly krásy práve Slovenka a to už je naozaj čo povedať lebo „Prešovčanka Denisa Pasečiaková (24) bodovala na svetovej súťaži Miss Tourism Queen International 2013, ktorá sa konala v Číne. Podaril sa jej rovno trojitý zásah. V plavkách zaujala porotu tak, že jej udelila titul za najkrajšiu postavu, ale bodovala aj oblečená – obsadila druhé miesto v rámci najkrajších večerných rób a tretie miesto v súťaži talentu.“
„Získať na svetovej súťaži 3 ocenenia sa zatiaľ nepodarilo žiadnej reprezentantke Slovenska v histórii. Na základe Denisinho úspechu môžeme povedať, že tu máme nielen pekné dievčatá so súmernou postavou, ale aj s talentom a vkusom v obliekaní”…..
Celá debata | RSS tejto debaty