Ilustračná foto: http://pancer.blog.pravda.sk/
V Čechách senátor Jaroslav Zeman (ODS ) v istom interview otvorene hovoril o cigánskej problematike. Ak akákoľvek strana bude mať tento názor a postoj vo svojom volebnom programe, bude mať zaručene podporu mnohých občanov.
Ilustračná foto: http://pancer.blog.pravda.sk/
Senátor Jaroslav Zeman je okrem iného aj starostom mesta Albrechtice v Jizerských horách a prevádzkuje najstaršiu českú továreň na výrobu drevených hračiek v priľahlom Jiřetíne, bývalú TOFU, dnes DETOA. Aj odtiaľto má dostatok vlastných skúseností.
Otázka: Vy sa nebojíte otvorene sa vyjadrovať k rómskej otázke? Položím otázku veľmi jednoducho: Čo si myslíte o Rómoch?
Odpoveď: Cigáni už druhú generáciu nerobia. Ja na rozdiel od tých všetkých Kocáb a spol., ktorí sa proklamáciami o právach Cigánov od revolúcie dobre živili, som za tých dvadsať rokov, čo mám fabriku, zamestnal ročne tak šesť Cigánov, čiže dokopy cca 120. Ich pracovné výkony boli vždy katastrofálne, trvalo pracovať boli schopní dvaja, traja, maximálne štyria. Zvyšok po niekoľkých dňoch či týždňoch skončili. Bolo tam aj vysoké percento tých, čo u nás niečo vykonali a dostali následne podmienečné tresty – teda, že niečo ukradli a podobne.
Otázka: A čo štátny splnomocnenci pre rómsku otázku?
Odpoveď: Všetci tí ľudskoprávni splnomocnenci pre „rómsku otázku“, čo sa na Cigánoch po dlhé roky nehanebne priživovali, sú mi úplne na smiech. Myslím si, že štát, ktorý dáva Cigánom peniaze, mal by po nich v prvom rade chcieť a to bez pardonu, prácu.
Otázka: Ale im sa predsa nechce pracovať?!
Odpoveď: Nech robia verejnú službu, nech upratujú verejné priestory. Z môjho pohľadu má každý právo byť lenivý! Ale vy ani ja nemáme povinnosť niekoho takého živiť. Keď je niekto chorý, slabý, má problém, tak pomôžeme – to je naša morálna povinnosť. Ale keď je niekto lenivý, má na to tiež sväté právo – ale nesmie sa potom čudovať alebo sa rozčuľovať, že nedostane peniaze.
Otázka : A čo si myslíte o tých mimovládnych organizáciách, ktoré majú pomáhať riešiť rómsku problematiku?
Odpoveď : Keď tu bude mimovládna organizácia prevádzkovaná zo súkromných peňazí, tak nech ich je tu potrebných aj 300. Ale žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu by som im nedával. Tieto organizácie sú plné ľudí, ktorí sa tzv. začleňovaním Cigánov do majoritnej spoločnosti dlhodobo a bez akýchkoľvek viditeľných či merateľných výsledkov veľmi dobre živia. Ďalšou nemravnosťou sú dávky, vyplácané Cigánom ako príspevok na bývanie, kedy im zo štátnych peňazí dávame na nájom. …
Otázka: Prečo?
Odpoveď: Ja to vidím sám u seba v podniku. Niektoré moje zamestnankyne sú napr. rozvedené, sú samo-živiteľky, majú „tridsať rokov“ a sú rady, keď u nás na severe majú 12-tisíc hrubého čiže 10-tisíc čistého. A ak im ex-manžel dlhodobo nezaplatí výživné, tak kde potom sú? Na štátnu pomoc samozrejme nemajú nárok, zatiaľ čo Cigáni dostávajú v našej oblasti osem až deväťtisícové dávky ako príspevok na nájom. To je proste úplne zvrátený svet: Ten, kto úplne programovo nepracuje, sa má lepšie ako ten, kto poctivo pracuje. S tým máme obrovský problém. Tie naše ženské sú na trhu práce strašne zraniteľné, hlavne v tých chudobnejších oblastiach. My máme v podniku plný zošit mien tých, ktoré dlhodobo čakajú na akúkoľvek prácu. Je tam osemdesiat percent dobrých, pracovitých žien, ale nemajú šancu. Pritom v prípade Cigánov som videl spracovaný modelový príklad, kde môžu dosiahnuť pri štyroch deťoch – nevyučení, nikdy ešte nepracujúci, teda bez praxe – až 37 tisíc to je 50 tisíc – Sk hrubého. Porovnajte si, koľko si zarobia naši ľudia vo fabrikách? Nech povinne vykonávajú Cigáni verejnú službu! Aspoň si vypestujú pracovné návyky. Všeobecne by mala platiť zásada, že dávky musia byť také nízke, aby ich to nútilo pracovať. A ak pracovať
nechcú, tak nech si ležia v priekope. S tým nemám problém. A myslím si, že 95 percent obyvateľov našej krajiny s tým problém tiež mať nebude!
Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/senator-jaroslav-zema…
P.S.
Názor, s ktorým sa skutočne nedá nesúhlasiť! (Prosím o malú láskavosť, nech mi tu nik neargumentuje tým, že u nás je to predsa len o niečo iné. Dovolím si tvrdiť, že presne to isté sa deje aj na Slovensku, len s tým rozdielom, že u nás sa platí eurom!!!)